Nedavno som u znameho znovu videl skoro zabudnuty nadherny tzv. Tuharsky mramor.
Nedalo mi nevlozit fotku.

Obrázky:

Prichádza jar, kto nemá ďaleko do tuharskej doliny odporúčam navštíviť lom (zrejme už neťažiaci ) nádherný mramor, možno sa mu zadarí nájsť niečo zaujímavé.

Kolekcia výrobkov z tuharského mramoru, výrobca pobočka f. Baťa tridsiate roky minulého storočia.

Obrázky:

Nedalo mi nevložiť peknú náučnú fotku,
možno v lete, na jeseň urobím okružnú jazdu, ako bonus navštívim aj Prahu.😉

Obrázky:

Netradičné výrobky z Tuharského mramoru.
Zarážky na knihy.

Obrázky:

Tuhársky kras je najmenšie krasové územie na Slovensku. Je vyhraničené katastrami obcí Ružiná, Mýtna, TUhár a Divín. Typickými horninami krasového územia sú vápence a dolomity, no do ich polôh sa v Tuhárskom krase dostáva množstvo metamorfovaných – premenených hornín ako je jedinečný „Tuhársky mramor“ a „hornina magnezit“. Obe tieto horniny vznikli pri hlbinnej premene vápencov, pri veľkom tlaku a vysokej teplote. Postupom času sa pohybom regionálnych zemských dosiek dostali z väčších hĺbok na povrch a ľudia ich začali ťažiť a využívať. Najskôr to bol vápenec, ktorý sa ťažil na Ružinej, neskôr to bol magnezit, ktorý sa ťažil v jednej z okrajových doliniek pri Divíne v bani „Ružiná“, pričom na jeho prepravu k železnici a magnezitke na Lovinobáni, ktorá sa začala budovať v roku 1923, sa používala lanovka dopravujúca magnezitovú rudu z bane RUžiná cez mokrade poniže obce Divín a pohorie Divínsky háj až k nákladnej železničnej stanici Lovinobáňa. Výroba kvalitných žiaruvzdorných tehál, ktorou sa magnezitové závody na „Báni“ preslávili vydržala až do roku 2006, kedy sa pre vysoké vstupné náklady výroba v magnezitke Lovinobáňa ukončila. Odvtedy závod – technická pamiatka chátra.

Doplním, pomohla tomu super dobrá privatizácia a zavretie bane na ťažbu magnezitovej rudy v Podrečanoch.👿