
Kacuro, zbežne som to prečítal, ale asi budem musieť znovu. Snažil som si nejak predstaviť, ako by mohlo fungovať v praxi to, čo si napísal. V skutočnosti som však našiel viac otázok ako odpovedí a fakt mi to dáva zmysel len trošičku. Ale to je len moj názor.
Dula, prosím ťa, napíš hmotnosť.

Ešte dodám, že v Základoch numismatiky (Nohejlová-Prátová) je v obrazovej prílohe pekná fotka etalonu, ktorú máš v článku ako perokresbu na Obr.1. Vo vysvetlivkách to ona označuje ako "zrno", ale ďalej som to už neštudoval, lebo sa mi krížili oči. Skúsim naštudovať, keď prídem domov.

Ta hmotnost je důležitá. Za Arpádovcu se olověné závaží užívalo, ale z nálezu vyplývá, že jejich hmotnost vycházela z hmotnosti konkrétní váhové hřivny.
Mně se víc líbí varianta, kterou nadhodil Oliver :
Že se tak dělo, si myslí i autor článku zde.
Zkopíruji sem foto olověného odražku z článku, který autor interpretuje jako kontrolní z ještě nedokončeného razidla.
Obrázky:
˙˙˙ɐɯɐɥou nɹnɥzʌ ouɥɔǝsʌ ǝɾ ǝz ǝpɾıɹd ıɯ noqop ıupǝlsod



V tej dobe tam nie asi ale určite nebola mincovňa. Belo IV. presunul hlavné mesto kráľovstva najprv do Višegrágu a potom do Budína. Arpádovci v 13.storočí mincovali prevažne v Ostrihome, ďalej Csanáde a Budíne. Nebol dôvod posielať "vzorku" na "berný úrad"(?) na stredné Slovensko. Skôr opačným smerom, do Budína.
Ako som už spomenul, olovo je extrémne mäkké a na účely vzorky mincového obrazu nevhodné. Pri takej štreke by tú "vzorku " museli opatrovať ako oko v hlave, aby ju nepoškodili.
Za tento strieborný denár sa dali kúpiť tak 4 vajcia, takže robiť extra odrazok do olova, aby to bolo lacnejšie...🙄
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.